A občas v noci, keď sa prevaľovala na posteli a počúvala to neskutočné ticho, čo ju obklopovalo, predstavovala si veľmi živo, že niekto leží pri nej a zohrieva ju svojím telom. Ráno s zvyčajne zobudila podráždená, a až do obeda blúdila po dome a nevedela čo so sebou.

/Peter Krištúfek, Najáda/