Vajnorské jazero

Zároveň počul oveľa tichšie, ale zreteľné "klop", vyjavene hľadel na to, čo sa pred neho vysunulo, a tak ešte včas zazrel, že to klopla jej hlava, ktorá sa prudkým vysunutím boxu nadvihla a jeho náhlym nárazom zase klesla a udrela o svoj železný matrac.
Stál tu nechápavo , s pootvorenými ústami. Veď ten chlap ju aj s boxom vysunul nahú až po pás. Cítil, že očervenel od hanby aj rozhorčenia. Ako si to mohol dovoliť? Nepoznal v živote cudnejšiu ženu. Keď ju prikryli po pás, nemohli ju prikryť až po krk? Veď ju teraz neukazuje dvom lekárom, ale dvom celkom cudzím remeselníkom, ktorí pracujú s gypsom. Potrebovali vidieť jej tvár, na to sa prišli na ňu pozrieť. Iné nemali čo vidieť. A v jeho zahanbení bol ešte aj pocit trápnosti. Tí dvaja remeselníci sa asi teraz dívali na to, že má len jeden prsník, žena s jedným prsníkom. Keby mohol aspoň vysvetliť; ten druhý jej vyoperovali pred dvoma rokmi pre rakovinový nádor. Ale musel sa tváriť, akoby tí dvaja nič také nevideli. Ale pravdaže videli. To teda bolo potešenie mať takú ženu v posteli. Stále si v duchu opakoval, ako ju môžu takto predvádzať? Akým právom ju takto vystavujú, predvádzajú na posmech?
/Ján Rozner, Sedem dní do pohrebu/

Na dedine

Protichrípkový balíček.

Kvietok.

Lekná

Piešťany

Veľké ako celý svet.

Bratislava

Prievidza